Bukovinského sonda
Začiatkom júla sme sa vybrali podľa dostupných materiálov a rozhovorov s miestnymi obyvateľmi sondu pod Polomom nájsť. Sondu sa nám podarilo lokalizovať až dňa 7.6 2009 nakoľko bola dôkladne zabetónovaná a tiež pôsobením prírodných podmienok vchod bol zanesený nánosmi potoka Hýrov.
Dňa 14.6 2009 na spoločnej akcii, kde sa zúčastnilo 7 členov klubu sme sondu otvorili a prenikli do škáry medzi vápencové bloky, s cieľom zistiť perspektivitu ďalšieho pokračovania v práci našich predchodcov. Počiatočné zistenie na nás urobilo dojem nakoľko sme si uvedomovali náročnosť prace vtedajších prieskumníkov, ktoré sa zhodujú s uvedenými článkami Dr. Vojtecha Bukovinského a zameraným náčrtom. Práce mali sťažené prienikom vody z potoka Hýrov a sonda bola neustále zaplavovaná. Toto bolo odstránene až zabetónovaním pukliny od potoka, avšak aj po týchto opatreniach sa v sonde vyskytol ďalší výver potoka, ktorý tiež zabetónovali. Klub prenikol v tejto sonde do vzdialenosti cca 30m, do úžiny ktorú naši predchodcovia nazvali chodba vzdychov. Nakoľko za 50 rokov uzavretia sondy vznikli v úzkych miestach naplaveniny, tieto musíme najskôr odstrániť a úzke miesta vyčistiť od nánosov a následne sa pokúsiť preniknúť na miesto kde museli jaskyniari  v 54 roku práce ukončiť z dôvodov o ktorých sa Dr. Vojtecha Bukovinský zmieňuje vo svojich článkoch a hlavne z dôvodu rozhodnutia štátu ukončiť financovanie speleologickej činnosti a tiež prieskumu v lokalite Stráňavskej doliny.
Neologická synagóga žilina
Členovia Žilinského jaskyniarskeho klubu pomáhali s preskúmaním ťažko dostupných útrob v synagóge. Zamerali desiatky metrov šácht pôvodnej vzduchotechniky. Dostali sa do miest, ktoré neboli prístupné ani robotom, ktoré sa skúšali na jar. Výsledky Žilinského jaskyniarskeho klubu pomôžu pri rekonštrukcii a historickej obnove technickej časti národnej kultúrnej pamiatky. Podľa našich predpokladov bola Behrensova synagóga vykurovaná a vetraná pomocou desiatok metrov dutých stien a podláh. Pôvodné šachty boli v 50. a 70. rokoch prestavané, alebo zamurované, ale vďaka nákresom jaskyniarov sa ich podarí znovu prepojiť a využiť.
Lietavský hrad...
Hradná cisterna bola vysekaná v 15. storočí z obdobia Pavla Kinižiho. Neskôr koncom 16. a začiatkom 17. storočia bola na dne cisterny dodatočne vysekaná živá studňa z obdobia Juraja Thurzu. Koncom 19. storočia bola zasypaná. Cisterna je vyhĺbená do skaly. Jej pôdorys má približne štvorcový tvar s kolmým vyústením s približne štvorcovým pôdorysom. Pod ním sa priestor rozširuje na plochu s lichobežníkovým pôdorysom s rozmermi 5x5 m. Hĺbka tohto priestoru bola 3,5 m. Steny boli omietnuté. Omietka je zachovaná najmä v stropných rohoch. Na jeho dne sa približne v strede, pod ústím cisterny zistila ďalšia šachta s rozmermi 2x2 m. Interpretuje sa ako studňa vyhĺbená do skalného podložia a telesa cisterny. V rokoch 2009 - 2011 prebiehalo čistenie hradnej studne, pod taktovkou Žilinského jaskyniarskeho klubu. Doteraz bolo zo studne vytiahnuté viac ako 100 m3 odpadkov a sute. Zo studne sa vytiahli archeologické skvosty ako pieskovcové ostenia, keramika, kovové predmety... Aktuálna hĺbka je 26 m. predpokladaná okolo 40 m. Avšak súčasná hĺbka nám už neumožňuje pokračovať v čistení keďže je potrebné zabezpečiť technické vybavenie. V súčasnej hĺbke sa začínajú objavovať vzácne gotické a renesančné ostenia a záhadný zásek, ktorý môže byť chodbou? Hradná studňa ešte nevydala všetky svoje tajomstvá...
Copyright © 2009-2015 Žilinský jaskyniarsky klub  Všetky práva vyhradené © Original design by Cmucko&TP
ŽILINSKÝ
JASKYNIARSKY KLUB
Člen Slovenskej speleologickej spoločnosti
ŽILINSKÝ
JASKYNIARSKY KLUB