ŽILINSKÝ
JASKYNIARSKY KLUB
Člen Slovenskej speleologickej spoločnosti
ŽILINSKÝ
JASKYNIARSKY KLUB
Čo je speleológia
     Termín speleológia sa do odbornej literatúry dostal zásluhou francúzskeho krasového bádateľa Eduarda Martela. Speleológia je odborný názov vytvorený z gréckych slov spélaion (jaskyňa) a logos (veda). Chápe sa ako vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom krasu, ale aj záujmovú prieskumnú a objaviteľskú činnosť speleológov - jaskyniarov (jaskyniarstvo).
Jaskyniari venujú jaskyniarstvu svoj voľný čas bez nároku na odmenu, často na úkor vlastných rodín. Jedinou odmenou pre nich je často len niekoľko metrov novej zablatenej chodby. No správny jaskyniar je nadšený každým svojim novým objavom. Stále sa prediera za slabým prievanom aj cez tie najkrkolomnejšie chodbičky s vierou, že ďalej sa určite dostane do krásneho dómu plného farebných kvapľov. A vďaka tomu môžeme v súčasnosti obdivovať krásy našich sprístupnených jaskýň.
Čo je jaskyňa
   jaskyňou sa v geomorfológii všeobecne rozumie prirodzenými procesmi vytvorený dutý priestor v zemskej kôre, ktorý je dostupný človeku a ktorého rozmery otvoru nepresahujú jeho dĺžku. Za jaskyne sa nepovažujú človekom vytvorené podzemné priestory (pivnice, studne, banské diela), ani drobné prírodné dutinky a diery, do ktorých sa dospelý človek nemôže dostať. Podobná je definícia jaskyne aj podľa § 24 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, avšak dĺžka takto vzniknutého podzemného priestoru je limitovaná nad 2 m. V prípade vertikálnej jaskyne (priepasti) je jej hĺbka taktiež limitovaná nad 2 m s tým, že rozmery otvoru nemôžu presahovať jej hĺbku. Podľa tohto zákona je každá jaskyňa na Slovensku chránená ako prírodná pamiatka, pričom najvýznamnejšie z nich je možné vyhlásiť za národné prírodné pamiatky. Zákon okrem ničenia alebo poškodenia prírodných zložiek jaskýň zakazuje aj vstup do ich podzemných priestorov. Výnimkou sú sprístupnené jaskyne a verejnosti voľne prístupné jaskyne, ktoré vyhlasuje územne príslušný orgán ochrany prírody (krajský úrad životného prostredia).
1. brčko, 2. stalaktit, 3. stalagmit, 4. stalagnát, 5. záclona, 6. excentrické formy, 7. bubon,
8. štít, 9. sintrová kôra, 10. jazerné formy, 11. kamenné bloky, 12. usadeniny(hlina štrk,piesok), 13. pozostatky kostí živočíchov, 14. komín, 15. závrt
Počiatky vzniku jaskýň na Slovensku siahajú do druhohôr a starších treťohôr, kedy sa na našom území rozprestieralo Karpatské more. Na jeho dne sa usadzovali vápence chemického alebo organogénneho pôvodu, ktoré sa koncom starších treťohôr dostali horotvornou činnosťou do polôh, v ktorých ich nachádzame aj dnes. Na takto vytvorené horstvá začali pôsobiť vonkajšie činitele (voda, teplota a iné), vplyvom ktorých vznikol dnešný povrch krajiny.
Vytváranie jaskýň u nás je viazané na horniny rozpustné vo vode, tzv. krasové. Medzi ne patria napríklad sadrovec, vápenec, dolomit a krieda. Základným procesom pre vznik podzemných priestorov je rozpúšťanie vápenca. Zrážková voda zo vzduchu pohlcuje atmosferický oxid uhličitý (CO2) a stáva sa slabým roztokom kyseliny uhličitej (H2CO3). Takáto voda rozpúšťa vápenec (uhličitan vápenatý, CaCO3) a mení ho na kyslý uhličitan vápenatý, [Ca(HCO3)2], rozpustný vo vode. Voda býva obohacovaná pôdnym vzduchom aj CO2 a organickými kyselinami, ktoré znásobujú rozpúšťací proces a tým urýchľujú krasovatenie. Pre proces krasovatenia sú najvhodnejšie veľmi čisté vápence bez väčšieho množstva nerozpustých prímesí, tektonicky silne rozrušené, pričom dôležitú úlohu má aj spôsob jeho uloženia. Z krasových hornín sú na Slovensku najrozšírenejšie tmavošedé (typ guttensteinský) a svetlošedé vápence (typ wettensteinský). Obidva druhy vápencov sú morského pôvodu a usadili sa na dne spomínaného mora v značných hrúbkach pred 180 mil. rokov (stredný trias).
Copyright © 2009-2015 Žilinský jaskyniarsky klub  Všetky práva vyhradené © Original design by Cmucko&TP